Podvodné pracovné ponuky: ako odhaliť falošného personalistu

Správa príde v treťom týždni hľadania práce, alebo v desiatom. Personalista videl životopis a má preň vhodnú prácu na diaľku s dobrým platom, krátkym pohovorom a nástupom ešte do konca mesiaca. Po týždňoch žiadostí bez jedinej odpovede to vyzerá ako prvá dobrá správa po dlhom čase. Môže to byť presne tak. Môže to byť aj podvod a na displeji telefónu vyzerá jedno aj druhé rovnako.

Rozlíšiť ich je ťažšie, než sa zdá. Personalisti naozaj píšu neznámym ľuďom, takže nečakané oslovenie nedokazuje nič ani jedným smerom. Falošný personalista si požičia meno skutočnej firmy, urobí pohovor a pošle ponuku zamestnania s logom. Počet nahlásených podvodov s prácou u americkej Federálnej obchodnej komisie (FTC) sa medzi rokmi 2020 a 2024 strojnásobil.

Nasledujúci text opisuje, čo zaznamenali FTC a FBI, ako krok za krokom fungujú hlavné typy podvodov s prácou a čím sa skutočný výberový proces líši od jeho kópie. Stručná odpoveď znie, že prvá správa podvodníka len zriedka prezradí. Prezradia ho až žiadosti, ktoré nasledujú. Skutočný zamestnávateľ si od uchádzača nikdy neberie peniaze a o číslo sociálneho zabezpečenia (Social Security number, americký náprotivok rodného čísla) a bankové údaje žiada neskoro, v pevnom poradí a z uvedených dôvodov. Podvodník žiada platbu, alebo tie isté údaje žiada skoro.

Podvody s prácou v číslach FTC a FBI

Podvody s prácou sledujú dva federálne úrady a oba počty rýchlo rastú. FTC, ktorá zbiera hlásenia o podvodoch od spotrebiteľov, v marci 2025 uviedla, že počet hlásení o podvodoch s prácou a sprostredkovaním zamestnania sa medzi rokmi 2020 a 2024 strojnásobil a nahlásené straty vzrástli z 90 miliónov na 501 miliónov dolárov.

Centrum FBI pre sťažnosti na internetovú kriminalitu (Internet Crime Complaint Center) vedie samostatnú štatistiku pod názvom podvody so zamestnaním. Jeho správa za rok 2025 uvádza 24 688 sťažností a straty 362,9 milióna dolárov. O dva roky skôr to bolo 15 443 sťažností a 70,2 milióna dolárov. Podvody so zamestnaním sú stále malou časťou z 20,9 miliardy dolárov, ktoré FBI v roku 2025 zaznamenala pri všetkej internetovej kriminalite, ich straty však rástli rýchlejšie ako celok: o 37 percent za rok oproti 26 percentám.

Oba úrady dostávajú iné hlásenia a kategóriu vymedzujú inak, takže čísla sa nedajú sčítať a ani jedno nie je úplné. Samotná FTC uvádza, že „drvivá väčšina podvodov sa nenahlási“. Užitočnejšie sú čísla v tom, čo hovoria o obetiach. V údajoch FBI podali najviac sťažností súvisiacich so zamestnaním ľudia po tridsiatke (5 025), tesne za nimi ľudia po dvadsiatke a po štyridsiatke, s približne 4 500 sťažnosťami v každej skupine. Ľudia vo veku 60 a viac rokov podali 2 853 sťažností. Sťažnosti teda prichádzajú najmä od ľudí v produktívnom veku.

Čísla ukazujú aj to, kde sa oslovenie odohrá. Každý tretí človek, ktorý v roku 2025 nahlásil stratu peňazí pri podvode s prácou alebo podnikateľskou príležitosťou, povedal FTC, že sa to začalo na sociálnych sieťach. To je však len jedna cesta. Ako uvádza usmernenie úradu o podvodoch s prácou, „podvodníci inzerujú prácu rovnako ako poctiví zamestnávatelia“. Inzerát poctivého zamestnávateľa, ktorý nikto nemá v úmysle obsadiť, je iný problém a venuje sa mu článok o tom, ako spoznať fantómovú ponuku.

Práca, ktorá žiada zálohu

Veľká časť nedávneho rastu pochádza z jednej schémy, ktorú FTC nazýva úlohový podvod. Podľa odhadu úradu, urobeného na vzorke 500 hlásení o podvodoch s prácou z každého roka, ich v roku 2020 nebolo žiadne, v roku 2023 asi 5 000 a len v prvej polovici roka 2024 asi 20 000. Vtedy už úlohové podvody tvorili takmer 40 percent všetkých hlásení o podvodoch s prácou.

Začína sa to SMS alebo správou na WhatsAppe, ktorá ponúka prácu online a okrem toho nepovie takmer nič.

Práca podľa opisu FTC spočíva v lajkovaní videí alebo hodnotení produktov v aplikácii, v sériách, často po štyridsiatich, pod názvom ako „product boosting“ (podpora produktov). Aplikácia ukazuje, ako pribúdajú provízie. Mnohí ľudia uvádzajú, že spočiatku dostali malé výplaty, vďaka čomu celá vec pôsobí dôveryhodne. Potom aplikácia vyžaduje zálohu, bez ktorej sa nedá dokončiť ďalšia séria úloh ani vybrať zostatok. Zostatok nikdy neexistoval a záloha sa nevráti. Tých, čo váhajú, často pozvú do skupinového chatu, kde počúvajú to, čo FTC nazýva údajnými príbehmi úspechu.

Platbu zvyčajne žiadajú v kryptomenách. Zo strát 362,9 milióna dolárov pri podvodoch so zamestnaním, ktoré FBI zaznamenala za rok 2025, sa 288,2 milióna dolárov týkalo kryptomien. Varovanie FBI z júna 2024 uvádza tri znaky tejto schémy: práca vyžaduje poslať zamestnávateľovi kryptomenu, v opise sa objavuje slovo „optimalizácia“ a nikto nežiada referencie.

Pravidlo FTC platí pre každú verziu schémy: „Nikdy nikomu neplaťte za to, aby vám zaplatil.“ Dodáva, že platiť za hodnotenia alebo lajky je nezákonné a žiadna poctivá firma to nerobí.

Falošný personalista zo skutočnej firmy

Nad druhým typom podvodu sa nedá tak ľahko mávnuť rukou, pretože kopíruje skutočný výberový proces krok za krokom. FTC opísala tento vzorec v roku 2023. Personalista sa ozve na LinkedIne alebo inom pracovnom portáli a povie, že zručnosti uchádzača sú presne to, čo hľadá známa firma. Nasleduje pozvánka na online pohovor a po ňom ponuka zamestnania s menom a logom firmy.

Potom príde jedna z dvoch žiadostí. Prvá sa týka peňazí. Príde faktúra za počítač alebo iné vybavenie, ktoré si má nový zamestnanec kúpiť, splatná v hotovosti alebo cez Zelle či PayPal, so sľubom preplatenia, ktorý sa nikdy nesplní. V inom variante „zamestnávateľ“ pošle šek na nákup pomôcok a požiada, aby sa časť sumy poslala ďalej. Šek je falošný, zákon však banky zaväzuje sprístupniť vložené peniaze rýchlo a varovanie FTC vysvetľuje, čo nasleduje: „Môže trvať týždne, kým banka zistí, že šek je falošný.“ Dovtedy sú preposlané peniaze preč a majiteľ účtu dlhuje banke celú sumu.

Druhá žiadosť sa týka dokladov. Oznámenie FBI z roku 2020, dnes už staršie, no podrobné, opisuje zločincov, ktorí skopírujú web firmy na podobnú adresu, v jej mene zverejnia falošné ponuky na pracovných portáloch, urobia pohovory cez aplikáciu na videohovory a pošlú zmluvu na podpis. So zmluvou príde žiadosť o kópiu vodičského preukazu, číslo sociálneho zabezpečenia, údaje na zasielanie mzdy na účet a údaje o kreditnej karte. Priemerná strata nahlásená FBI v tom čase bola takmer 3 000 dolárov na obeť, a to bez škôd na úverovej histórii. Pri tejto verzii uchádzač nemusí zaplatiť vôbec nič. Podvodníci od neho získajú dosť údajov na to, aby na jeho meno otvorili účty.

Tretia žiadosť znie neškodne, no neškodná nie je: preberať doma balíky a posielať ich ďalej. Tovar je často kúpený ukradnutými kreditnými kartami a verdikt FTC je stručný: „Preposielanie tovaru nikdy nie je skutočná práca.“

Čo žiada skutočný personalista a kedy

Nič z toho neznamená, že nečakaná správa je podvod. Oslovovať neznámych ľudí je presne to, za čo sú personalisti platení. FTC vedie hranicu pri jednom kanáli: radí ignorovať všeobecné, nečakané SMS a správy na WhatsAppe o práci. Vo všetkom ostatnom je spoľahlivým rozdielom medzi skutočným procesom a jeho kópiou poradie, v akom sa veci žiadajú. V Spojených štátoch legitímny zamestnávateľ zbiera citlivé údaje postupne a každý krok má svoj dôvod.

Každý riadok sa opiera o oficiálny zdroj. K peniazom FTC píše: „Poctiví zamestnávatelia vrátane federálnej vlády vás nikdy nepožiadajú, aby ste za získanie práce platili.“ Jej príručka o previerkach uchádzačov uvádza, že zamestnávateľ môže počas výberového procesu požiadať o číslo sociálneho zabezpečenia a pred objednaním previerky musí získať písomný súhlas. Firma, ktorá o číslo žiada ešte pred akýmkoľvek pohovorom, je podľa príručky „pravdepodobne podvod“. Pokyny k formuláru I-9 od amerického Úradu pre občianstvo a prisťahovalectvo (USCIS) uvádzajú, že zamestnanec ho vypĺňa po prijatí ponuky a najneskôr v prvý pracovný deň a že číslo sociálneho zabezpečenia je v ňom povinné len vtedy, keď zamestnávateľ používa systém E-Verify. Pri bankových údajoch je oznámenie FBI z roku 2020 dôrazné, aj s veľkými písmenami: legitímne firmy o ne žiadajú „AŽ PO prijatí zamestnancov“.

To isté o sebe hovoria aj náborové firmy. Robert Half, veľká personálna agentúra, zverejňuje zoznam vecí, ktoré od uchádzača nikdy nebude žiadať, napríklad zaplatiť poplatok, prijať platbu v kryptomene, posielať podklady k žiadosti cez SMS alebo WhatsApp a poskytovať čísla úradných dokladov či bankové údaje cez aplikáciu na posielanie správ.

Skôr než sa dôjde k niektorému z týchto krokov, tri kontroly zaberú pár minút. Prvá je nájsť ponuku na kariérnej stránke firmy, na ktorú sa treba dostať napísaním adresy firmy do prehliadača, nie kliknutím na odkaz v správe. Ponuky, ktoré sa „objavujú na pracovných portáloch, ale nie na weboch firiem“, sú na zozname varovných znakov FBI. Druhá, ktorú odporúča FTC, je kontaktovať firmu priamo na telefónnom čísle, o ktorom je známe, že patrí jej. Tretia je vyhľadať meno firmy alebo personalistu spolu so slovami „podvod“, „recenzia“ alebo „sťažnosť“, ako navrhuje FTC. Uchádzač sa môže personalistu opýtať aj priamo.

Je tu jedna komplikácia. E-mailová adresa, ktorá vyzerá ako firemná, a uhladený web sú slabším dôkazom, než sa zdá, pretože schéma, ktorú opísala FBI, stojí na skopírovaných weboch na podobných adresách. Preto záleží na ceste: kariérnu stránku a telefónne číslo, ktoré uchádzač našiel sám, je ťažké sfalšovať, odkaz od personalistu nie.

Čo by v životopise nemalo byť

Životopis je dokument, ktorý uchádzač o prácu dáva do rúk najväčšiemu počtu neznámych ľudí, a preto je jeho obsah súčasťou celej otázky. Pokyn FTC je jasný: „Neuvádzajte číslo sociálneho zabezpečenia ani bankové údaje v žiadosti ani v životopise.“ Scamwatch, služba austrálskej vlády na hlásenie podvodov, ide ešte o krok ďalej a radí obmedziť aj údaje ako adresa bydliska a dátum narodenia.

Zamestnávateľ, ktorý sa rozhoduje, či zavolá, potrebuje meno, telefónne číslo, e-mailovú adresu a približnú lokalitu. Všetko ostatné môže počkať na kroky z tabuľky vyššie.

Rovnaká zdržanlivosť platí pre formuláre žiadostí aj pre životopis zverejnený tam, kde ho môže ktokoľvek vyhľadať. Podrobnejší prehľad toho, čo má obsahovať hlavička a ďalšie sekcie, ponúka návod, ako napísať životopis. Práca na diaľku si zaslúži trochu viac pozornosti. Podľa FBI ju falošní zamestnávatelia ponúkajú najčastejšie, no zároveň je legitímnou súčasťou trhu s vlastnými zvyklosťami.

Ak podvodníci už uspeli

Rýchlosť je najdôležitejšia tam, kde už odišli peniaze. Pokyny FTC sa líšia podľa spôsobu platby, každý však začína kontaktovaním firmy, ktorá peniaze previedla, so žiadosťou o zrušenie platby: vydavateľa karty pri platbe kartou, banky pri prevode alebo platbe cez Zelle, platobnej aplikácie, kryptoburzy alebo vydavateľa darčekovej karty, pričom kartu a doklad o kúpe treba uschovať. Kto vložil na účet šek od „zamestnávateľa“, mal by to oznámiť banke skôr, než z neho čokoľvek minie alebo pošle ďalej.

Ak už niekto odovzdal číslo sociálneho zabezpečenia, FTC ho odkazuje na IdentityTheft.gov, kde dostane plán nápravy, ak číslo zneužili, a zoznam ochranných krokov, ak nie. Krok, ktorý zablokuje otváranie nových účtov, je zmrazenie úverového záznamu (credit freeze). Je bezplatné, treba oň požiadať v každej z troch úverových agentúr, platí, kým sa nezruší, a kým platí, nikto nemôže na dané meno otvoriť nový úverový účet. Heslá, ktoré niekto prezradil alebo zadal na falošnom webe so žiadosťou o prácu, treba zmeniť.

Potom treba podvod nahlásiť: FTC na ReportFraud.ftc.gov, FBI na ic3.gov, pracovnému portálu, kde sa ponuka objavila, a firme, ktorej meno podvodníci použili. FBI pridáva varovanie pre ľudí, ktorí prišli o kryptomeny: neplaťte nikomu, kto sľubuje, že ich získa späť. Mimo Spojených štátov sa podvody hlásia inde. V Anglicku a Walese je to Report Fraud na čísle 0300 123 2040, v Škótsku polícia. V Kanade je to Canadian Anti-Fraud Centre na čísle 1-888-495-8501. V Austrálii je to Scamwatch. Všetko uvedené sú všeobecné informácie, nie právna rada.

Zostáva správa z tretieho týždňa hľadania. Môže byť skutočná a pozornejšie čítanie to nerozhodne, pretože falošný personalista píše tie isté vety ako skutočný. Rozhodne to pár minút overovania a pozornosť k poradiu krokov. Ak je pozícia na webe samotnej firmy, personalistu sa dá zastihnúť cez firmu a nikto nežiada peniaze ani číslo sociálneho zabezpečenia pred pohovorom, rozhovor stojí za to. Ak niečo z toho neplatí, uchádzač tým, že neodpíše, nič nestratí. Zvyšok hľadania môže pokračovať aj bez toho.

Ako pomáha UseResume

UseResume nevie povedať, či je personalista skutočný. Jeho úlohou je životopis, jediný dokument pri hľadaní práce, ktorý má uchádzač úplne pod kontrolou. Je to AI tvorca životopisov vytvorený práve na túto jednu úlohu, čo univerzálne nástroje ako ChatGPT či Claude nie sú. Existujúci životopis môžete importovať ako súbor PDF alebo Word alebo z profilu na LinkedIne a prestavať ho v šablóne so štandardnými nadpismi, pričom každý riadok môžete upraviť.

Keď je skutočná ponuka overená, nástroj prispôsobí životopis popisu pozície, ukáže, ktoré kľúčové slová z ponuky sú nájdené a ktoré chýbajú, a uloží samostatnú verziu pre každú pozíciu. Kontrola životopisu výsledok ohodnotí od 0 do 100 a vypíše, čo opraviť najskôr.

Vytvorte si účet a začnite so životopisom, ktorý už máte.