Patria referencie do životopisu?

Životopis sa zvyčajne dokončuje zhora nadol a posledným rozhodnutím je, čo so spodkom strany. Staršie šablóny a životopisy, ktoré niekto naposledy aktualizoval pred desiatimi rokmi, často končia sekciou s nadpisom Referencie alebo jedinou vetou: „Referencie poskytnem na požiadanie“. Uchádzač sa musí rozhodnúť, či sekciu naplní menami a telefónnymi číslami, ponechá vetu, alebo vymaže oboje.

Pri žiadosti o prácu v Spojených štátoch je odpoveď jasná: vymazať oboje. Zamestnávatelia zvyčajne kontaktujú referencie na konci výberu, dávno potom, ako životopis splnil svoju úlohu, a o mená požiadajú, keď ich chcú. Zoznam kontaktných údajov iných ľudí v počiatočnom triedení nikomu nepomôže a veta, ktorá ho sľubuje, nepovie zamestnávateľovi nič, s čím by už nepočítal.

Existujú výnimky: pracovná ponuka, ktorá referencie žiada, akademické CV a niekoľko krajín, kde je veta o odporúčateľoch stále bežná. Nasledujúce časti vysvetľujú, aké sú zvyklosti dnes, kedy zamestnávatelia referencie overujú a čo s nimi robia, kde platia výnimky a ako pripraviť samostatný zoznam referencií, ktorý sekciu nahradil.

Veta, ktorá nič nehovorí

Táto fráza už dlho mizne. Príručka k životopisom, ktorú v roku 2009 vydal americký štatistický úrad Bureau of Labor Statistics (BLS), už opisovala dva prístupy. Niektorí autori podľa nej končili vetou „Referencie poskytnem na požiadanie“, zatiaľ čo iní „predpokladajú, že dostupnosť referencií je samozrejmá, a využívajú toto miesto na dôležitejšie informácie“. Vzorové životopisy v samotnej príručke túto vetu stále obsahovali, hoci pri jednom bola vytlačená poznámka: „Veta sa niekedy vynecháva“. V širšej otázke bola príručka už vtedy rozhodná: „Životopisy mená referencií zvyčajne neobsahujú“.

Odvtedy sa rady sprísnili. Kariérne centrum Harvardovej univerzity vedie krátky zoznam toho, čo do životopisu nepatrí, a jedna položka má dve slová: „Uvádzať referencie“. Kanadský vládny portál s pracovnými ponukami radí uchádzačom mať referencie na samostatnom hárku a poskytnúť ich „len vtedy, keď sú výslovne vyžiadané“.

Zdôvodnenie je krátke. Od každého uchádzača sa predpokladá, že referencie dodať vie, takže to nikoho neodlíši. Samotné mená stoja viac. Tri referencie s pozíciami a kontaktnými údajmi zaberú šesť až deväť riadkov, čo je na jednostranovom životopise miesto na celé jedno zamestnanie.

Populárne príručky k životopisom často pridávajú ďalšie dve výčitky: že veta nabáda k diskriminácii podľa veku a že blok referencií mätie softvér, ktorý zo životopisov načítava údaje. Príručky, ktoré boli pre tento článok preskúmané, neuviedli k žiadnemu z tvrdení štúdiu ani test. Jednoduchšia námietka, že miesto sa dá využiť lepšie, stačí.

Kedy zamestnávatelia overujú referencie

Silnejší argument sa týka načasovania. Office of Personnel Management (OPM), úrad, ktorý určuje pravidlá prijímania do americkej federálnej správy, opisuje overovanie referencií ako krok, ktorý sa „zvyčajne robí ku koncu výberového procesu“, keď sa okruh zúži na niekoľko uchádzačov. Workable, výrobca systémov na správu uchádzačov, radí svojim zákazníkom to isté: overovať referencie „v záverečnej fáze výberu, pred predložením ponuky zamestnania“. Kanadský Job Bank to opisuje z pohľadu uchádzača: „Zamestnávateľ potrebuje referencie, len ak vážne uvažuje o tom, že vás prijme.“

Človek, ktorý číta životopis v počiatočnom triedení, teda rozhoduje, či uchádzača pozve na pohovor, a telefónne číslo bývalého nadriadeného mu je nanič. Kým ho niekto naozaj bude chcieť, zamestnávateľ sa už s uchádzačom stretne a môže sa jednoducho opýtať.

Samotné overovanie je formálnejšie, než mnohí uchádzači čakajú. Podľa OPM sa referencie zvyčajne zbierajú telefonicky v štruktúrovanom rozhovore, ktorý trvá asi 20 minút na jeden kontakt, a odporúča sa osloviť aspoň troch ľudí. Otázky nekončia pri potvrdení dátumov. V prieskume z roku 2019, ktorý urobila personálna agentúra Accountemps (patrí firme Robert Half), uviedlo viac ako 2 800 vyšších manažérov, že od referencie najviac chcú pohľad na silné a slabé stránky uchádzača (38 %), potom opis predchádzajúcich povinností (22 %).

Tí istí manažéri uviedli, že po overení referencií vyradili asi tretinu uchádzačov (34 %), a kanadská verzia prieskumu, ktorá zahŕňala viac ako 600 vyšších manažérov, uvádza 32 %. Ide o vlastné odhady manažérov z prieskumu, ktorý si objednala firma predávajúca služby pri nábore, a s tým treba pri čítaní počítať. Triezvejšie hodnotenie OPM hovorí, že overenie referencií predpovedá pracovný výkon lepšie ako roky vzdelania či praxe a horšie ako testy kognitívnych schopností.

To, čo referencia povie, má svoje hranice. OPM upozorňuje, že „mnohí zamestnávatelia odmietajú poskytovať negatívne informácie o bývalých zamestnancoch zo strachu pred žalobou za ohováranie“, a vo Veľkej Británii vládne pokyny uvádzajú, že referencia môže byť stručná, „napríklad pozícia, plat a obdobie zamestnania“. Aj tak majú referencie pri konečnom rozhodnutí skutočnú váhu. Dôvod nechať ich mimo životopisu spočíva v tom, kedy sa čítajú, a nemá nič spoločné s tým, či na nich záleží.

Kedy referencie do životopisu patria

Pravidlo ustupuje v štyroch situáciách.

Prvou je zamestnávateľ, ktorý o ne žiada. Ak pracovná ponuka hovorí, že referencie treba poslať so žiadosťou, pošlite ich v požadovanej podobe. Často to znamená vpísať ich do formulára žiadosti, nie do životopisu: príručka BLS uvádza referencie medzi štandardnými poľami žiadosti o prácu, kde sa žiadajú „mená, telefónne čísla a adresy troch alebo štyroch ľudí, ktorí súhlasili, že vás odporučia“. Ak ponuka žiada dokument, lepšie poslúži samostatná strana za životopisom než sekcia vtesnaná doň.

Druhou je akademické prostredie. Akademické CV sa riadi inými zvyklosťami než životopis a Online Writing Lab univerzity Purdue radí uchádzačom, že „by mali pridať aj zoznam referencií, buď ako súčasť CV, alebo na samostatnej strane“.

Treťou je známe meno. Príručka BLS pripúšťala, že niektorí posudzovatelia odporúčajú pravidlo porušiť, „ak sú mená v danej profesii alebo odvetví známe“. Referencia od niekoho, koho budúci nadriadený už pozná a rešpektuje, je informáciou, akou neznáme meno nie je.

Štvrtou je geografia. Vo Veľkej Británii, na Novom Zélande a v Austrálii, kde sa ľuďom poskytujúcim referencie hovorí referees, je záverečná veta o nich stále prijateľná a na Novom Zélande dokonca odporúčaná. Rady sú však zdržanlivejšie, než by zvyk naznačoval, a v Austrálii sú sporné.

Aj tam, kde veta prežila, mená často nie. Britské aj novozélandské odporúčania považujú „k dispozícii na požiadanie“ za predvolenú možnosť a údaje odporúčateľov sa poskytujú, až keď o ne zamestnávateľ požiada.

Tínedžer, ktorý odovzdáva svoj prvý životopis miestnemu zamestnávateľovi, je osobitný prípad, pretože nemá pracovnú históriu, ktorú by zamestnávateľ mohol overiť. Venuje sa mu návod na prvý životopis stredoškoláka.

Telefónne čísla iných ľudí

Sekcia s referenciami je jediná časť životopisu, ktorá sa skladá z údajov niekoho iného. National Careers Service, ktorú prevádzkuje britská vláda, je v tom priamočiara: „kontaktné údaje inej osoby by ste do CV dávať nemali.“ Životopis nezostane tam, kam bol poslaný. Nahrá sa na pracovné portály, uloží do databáz zamestnávateľov a personalisti ho posielajú ďalej, a mobilné číslo bývalého nadriadeného putuje s ním. Podľa britského zákona o ochrane údajov sú informácie, ktoré sa týkajú identifikovateľnej osoby, ako je meno s telefónnym číslom, osobnými údajmi. Nech v danej krajine hovorí zákon čokoľvek, slušnosť je rovnaká.

Druhým problémom je kontrola. Keď sú mená v životopise, môže ich ktokoľvek, kto ho má, kedykoľvek kontaktovať. Predčasný kontakt môže znepokojovať, aj keď sa zamestnávateľ najprv opýta. V jednom vlákne na Blind z roku 2021 sa zamestnanec pýtal, či je normálne, aby startup chcel referencie pred zaslaním ponuky zamestnania, keďže uviesť kolegov by znamenalo povedať im o hľadaní práce. Nicka Corcodilosa, headhuntera, ktorý roky odpovedá na otázky čitateľov vo svojej rubrike Ask The Headhunter, sa v roku 2011 niekto opýtal, prečo personalisti chcú podrobné referencie ešte pred akýmkoľvek stretnutím. Odpovedal, že ich voľné rozdávanie vyčerpáva ľudí na zozname: „Vaše referencie budú mať telefonátov plné zuby.“ V roku 2020 zašiel ďalej: „Je to bežný trik, že personalista žiada referencie vopred“, napísal, a potom oslovuje uvedených ľudí kvôli tej istej pozícii alebo iným. Niekedy, dodal, cieľom vôbec nie je pohovor.

Britských zamestnávateľov odrádzajú od predčasného overovania. Acas, verejný orgán, ktorý radí v otázkach pracovných vzťahov, im hovorí: „Najlepšie je požiadať o referenciu v záverečnej fáze náboru, pri predkladaní ponuky zamestnania.“ Pred oslovením súčasného zamestnávateľa by mal podľa neho nový zamestnávateľ mať súhlas uchádzača a predložiť podmienečnú ponuku. Americké právo hovorí menej. Zamestnávateľ, ktorý na preverenie minulosti najme externú firmu, musí podľa zákona Fair Credit Reporting Act získať písomný súhlas uchádzača. Toto pravidlo sa týka firiem, ktoré preverujú minulosť, a pokyny Federal Trade Commission pre uchádzačov sa nevenujú telefonátom, ktorými zamestnávateľ overuje referencie sám. Ide o všeobecné informácie, nie o právnu radu.

Keď referencie v životopise nie sú, načasovanie má v rukách uchádzač. Mená poskytne, keď to zamestnávateľ myslí vážne, odporúčateľov môže upozorniť, že im niekto zavolá, a súčasného nadriadeného telefonát neprekvapí.

Ako pripraviť zoznam referencií

Sekciu nahradil samostatný dokument, pripravený vopred a poslaný na požiadanie. Príručka BLS ho opísala v roku 2009 a formát sa odvtedy takmer nezmenil: „Zoznam referencií uvádza meno, pozíciu, adresu pracoviska a telefónne číslo troch až piatich ľudí, ktorí poznajú vaše schopnosti.“ Navrchu sú vlastné meno a kontaktné údaje uchádzača v rovnakom formáte ako v životopise. V praxi adresu pracoviska nahradil e-mail a oplatí sa pridať riadok o vzťahu, pretože ten, kto volá, potrebuje vedieť, odkiaľ jednotlivé referencie poznajú prácu uchádzača.

Tri mená sú bezpečný počet: OPM odporúča, aby zamestnávateľ oslovil aspoň troch ľudí, a príručka BLS navrhuje troch až piatich. Najužitočnejší sú tí, ktorí prácu uchádzača riadili, a definícia referencie podľa OPM zahŕňa aj kolegov a podriadených, „ktorí uchádzača poznajú a pracovali s ním“. Uchádzač, ktorého súčasný zamestnávateľ o hľadaní nevie, môže súčasného nadriadeného vynechať a povedať to.

Každý človek na zozname by mal s tým súhlasiť, čo zdôrazňuje aj príručka BLS, a UseResume má samostatný návod, ako niekoho požiadať o referenciu, aj s formuláciou žiadosti. Keď zamestnávateľ o zoznam naozaj požiada, oplatí sa v ten istý deň dať vedieť každému z uvedených ľudí a poslať mu pracovnú ponuku a aktuálny životopis, aby to, čo povie, sedelo s tým, čo zamestnávateľ čítal.

Miesto na spodku strany

Zostáva spodok životopisu, kde sa otázka začala. Veta môže zmiznúť a na jej miesto by malo prísť niečo, čo zamestnávateľ využije: certifikát, jazyk, ďalší výsledok z posledného zamestnania. Návod na to, čo má obsahovať každá sekcia životopisu, je pre tieto riadky lepším zdrojom nápadov než stará šablóna.

Pre uchádzača v Spojených štátoch teda platí, že mená do životopisu nepatria a sľub, že ich poskytne, tiež nie. Výnimkami sú ponuka, ktorá o ne žiada, akademické CV, meno, ktoré čitateľ spozná, a krajiny, kde sa veta o odporúčateľoch stále očakáva. Skutočná príprava sa v každom prípade odohráva inde: traja ľudia, ktorí súhlasili, že sa vyjadria, zoznam pripravený na odoslanie a správa každému z nich, keď žiadosť príde. Zamestnávatelia o referencie požiadajú, keď sú blízko rozhodnutia, a to je správna chvíľa na ich poskytnutie.

Ako pomáha UseResume

Vymazanie sekcie s referenciami uvoľní pár riadkov a ťažšie je zaplniť ich niečím lepším. UseResume je na rozdiel od univerzálneho chatbota vytvorený práve na túto úlohu. Starý životopis môžete importovať ako PDF alebo súbor Word a AI tvorca životopisov prepíše profil, odrážky a zručnosti v šablóne so štandardnými nadpismi. Vložte popis pozície a nástroj prispôsobí životopis pracovnej ponuke a ukáže, ktoré kľúčové slová z ponuky životopis obsahuje a ktoré chýbajú.

Kontrola životopisu potom výsledok ohodnotí od 0 do 100 v 37 kontrolách a vypíše, čo opraviť najskôr. Každú verziu si môžete uložiť zvlášť, jednu pre každú pozíciu, o ktorú sa uchádzate, a stiahnuť ako PDF.

Vytvorte si účet a využite to miesto lepšie.